Základné delenie vína

Víno je možné deliť podľa rôznych kritérií, pre potreby základnej orientácie a výberu vína sú však najdôležitejšie tieto:

• Farba
• Tiché, perlivé alebo šumivé víno
• Odroda
• Odrodové vína alebo Cuvée
• Ročník
• Typy vín podľa cukornatosti hrozna
• Zvyškový cukor vo víne
• Analytika
• Vinohradnícka oblasť

Farba

Všeobecne vžitá predstava, že z červených hrozien sa vyrába víno červené a z bielych víno biele, je pravdivá iba čiastočne. Farba je závislá nielen na odrode, ale tiež na procese spracovania hrozna. Preto sa dá vyrobiť z červeného hrozna i biele víno, naopak z bieleho hrozna červené víno vyrobiť nemožno.

        Farby vína

• Biele víno – biele víno sa vyrába z bielych odrôd ako je napríklad Müller Thurgau, Sauvignon, Devín, atď., alebo z niektorých červených odrôd zvláštným procesom výroby.
• Červené víno – červené víno sa vyrába z červených odrôd ako je napríklad Merlot, Frankovka, Cabernet Sauvignon, atď. Šťava väčšiny červených odrôd, okrem tzv. farbiarok ako je Neronet, je však biela a červenú farbu víno dostáva až dlhším nakvášaním na šupkách, které obsahujú farbivo. Pri nakvášaní sa do vína dostávajú triesloviny, které červeným vínam dodávajú ich charakteristickú chuť.
• Ružové víno – rozpoznávame dva typy ružových vín, tzv. rosé a klaret, ktoré sa navzájom líšia rozdielnym postupom výroby. Oba typy sa však vyrábajú zo šťavy červených odrôd, která sa po vylisovaní prakticky nenechávajú ležať na šupkách.

Odroda

Na svete existuje niekoľko tisíc odrôd viniča, avšak na výrobu vín sa ich v dnešnej dobe používa okolo tisíc. Práve odrodovosť má najväčší vplyv na charakter a kvalitu vína, keďže odrody sa líšia rôznou chuťou, arómou, ale aj vzhľadom. Dnes existujú aj typicky slovenské odrody, ktoré boli vyšľachtené na Slovensku v priebehu mnohých desaťročí, ako napríklad Devín, Nitra, Hron, atď...

Odrodové víno alebo Cuvée

Rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami spočíva v pomere odrôd vo fľaši. Zatiaľ čo odrodové vína sú charakteristické tým, že sú vyrobené len z jednej odrody, tak vína nazývané Cuvée sú zmesou vín viacerých odrôd. Je zaujímavé, že napríklad vo Francúzsku patrí väčšina vín do kategórie Cuvée, keďže odrodové vína nie sú v tejto vinárskej veľmoci až tak žiadané. V krajinách nového sveta a v zbytku Európy však odrodové vína prevažujú. 

Tiché, perlivé a šumivé víno

Delenie na tiché, perlivé a šumivé vína vyplýva z pretlaku CO₂vo fľaši. Tiché vína sú také, v ktorých pri 20°C pretlak oxidu uhličitého nepresahuje 50 kPa. Na rozdiel od vín tichých majú vína perlivé pretlak CO₂ rozsah medzi 50 až 250 kPa. V šumivých vínach dosahuje pretlak ešte väčšie hodnoty, keďže víno tohto typu podstupuje sekundárnu fermentáciu.

Ročník

Označuje rok zberu hrozna, z ktorého bolo víno vyrobené. Preto každý rok prichádza na trh víno z roku predchádzajúceho (napr. v júni 2009 sme uviedli na trh víno ročníku 2008). Jedinou výnimkou je tzv. Mladé víno (na Morave nazývané Svatomartinské, vo Francúzsku známe ako Beaujolais nouveau), ktoré je povolené vyrábať len z niektorých odrôd, a ktoré sa na trh uvádza už počiatkom novembra v roku zberu hrozna.

Typ vína a prívlastok

Podľa kvality hrozna, presnejšie podľa obsahu cukru v hrozne pri zbere sa vína delia do niekoľkých kategorií. Obecne sa dá povedať, že čím vyšší obsah cukru v hroznách, tým kvalitnejšie víno z nich možno vyrobiť. Táto poučka však neplatí vždy, kvalitu vína ovplyvňuje i rada ďalších faktorov ako je obsah kyselín, bezcukornatý extrakt a podobne.

Kategórie vín sú následujúce:

• Stolové vína – obsah cukru v hroznách do 16g na 1liter
• Akostné vína – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 16g-19g na 1 liter
• Kabinetné vína – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 19g- 21g na 1 liter
• Neskorý zber – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 21g- 22g na 1 liter
• Výber z hrozna – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 22- 25g na 1 liter
• Bobuľový výber – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 25g- 29g na 1 liter
• Hrozienkový výber – obsah cukru v hroznách od 29g na 1 liter
• Slamové víno – obsah cukru v hroznách od 27g a viac na 1 liter
• Ľadové víno – obsah cukru v hroznách od 27g a viac na 1 liter
• Výber z cibéb – obsah cukru v hroznách od 32g a viac na 1 liter

Zvyškový cukor vo víne

Rozdelenie vín na suché, polosuché, polosladké a sladké závisí od obsahu zvyškového cukru vo víne.

Presné rozdelenie je nasledovné

• Suché vína - obsah zvyškového cukru v rozmedzí 0-4g na 1 liter
• Polosuché vína - obsah zvyškového cukru v rozmedzí 4-12g na 1 liter
• Polosladké vína - obsah zvyškového cukru 12-45g na 1 liter
• Sladké vína - obsah zvyškového cukru nad 45g na 1 liter

Analytika

Základné zložky vína sú etanol, cukry a kyseliny. Alkohol má vo víne formu hlavne etanolu. Čo sa týka cukrov, tak tie sa vyskytujú hlavne v dvoch typoch – glukóza (hroznový cukor) a fruktóza (ovocný cukor). Na začiatku zrenia hrozna prevažuje glukóza, postupne však dochádza k vyrovnávaniu množstva oboch cukrov. Mimo glukózy a fruktózy sa vo víne nachádza aj sacharóza (repný cukor), ktorá sa však vyskytuje v zanedbateľných množstvách. Ďaľšou významnou zložkou vína sú organické kyseliny. Kyseliny získavajú podobu hlavne kyseliny vínne, kyseliny jablčnej a kyseliny octovej. Dôležité je tiež spomenúť fenolové látky, ktoré majú veľký vplyv na arómu, chuť a celkový charakter vína. Z fenolových látok sú obzvlášť dôležité triesloviny, ktoré hlavne modrým odrodám dodávajú ich typický charakter.

Vinohradnícka oblasť

Oblasť dáva každému vínu svoju charakteristickú chuť, pričom na Slovensku rozoznávame 6 vinohradníckych oblastí:

1. Malokarpatská vinohradnícka oblasť
2. Nitrianska vinohradnícka oblasť
3. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť
4. Stredoslovenská vinohradnícka oblasť
5. Východoslovenská vinohradnícka oblasť
6. Tokajská vinohradnícka oblasť

Také faktory, ako sú pôda, poloha alebo podnebie vinohradu vytvárajú špecifickú terroir, ktorá veľmi silne ovplyvňuje rast viniča a kvalitu hrozna. Víno Nitra produkuje vína z Malokarpatskej, Nitrianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti.