Skok na obsah stránky, Hlavná stránka webu, Mapa webu

Víno Nitra

Obsah stránky je určený pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem,
že mám viac ako 18 rokov

Základné delenie vína

Víno je možné deliť podľa rôznych kritérií. Pre potreby základnej orientácie a výberu vína sú však najdôležitejšie tieto:

  • Farba
  • Tiché, perlivé alebo šumivé víno
  • Odroda
  • Odrodové vína alebo Cuvée
  • Ročník
  • Typy vín podľa cukornatosti hrozna
  • Zvyškový cukor vo víne
  • Analytika
  • Vinohradnícka oblasť

Farba

Všeobecne vžitá predstava, že z červeného hrozna sa vyrába víno červené a z bieleho víno biele, je pravdivá iba čiastočne. Farba je závislá nielen na odrode, ale tiež na procese spracovania hrozna. Preto sa dá vyrobiť z červeného hrozna aj biele víno, zatiaľ čo z bieleho hrozna vyrobiť červené víno možné nie je.

        Farby vína

  • Biele víno – biele víno sa vyrába z bielych odrôd, akými je napríklad Müller Thurgau, Sauvignon, Devín, alebo z niektorých červených odrôd špecifickým procesom výroby.
  • Červené víno – červené víno sa vyrába z červených odrôd, akými je napríklad Merlot, Frankovka, Cabernet Sauvignon, atď. Šťava väčšiny červených odrôd, s výnimkou tzv. farbiarok ako je napríklad Neronet, je však biela a červenú farbu víno dostáva až dlhším nakvášaním na šupkách, které obsahujú farbivo. Pri nakvášaní sa do vína dostávajú triesloviny, které červeným vínam dodávajú ich charakteristickú chuť.
  • Ružové víno – rozpoznávame dva typy ružových vín, tzv. rosé a klaret, ktoré sa navzájom líšia rozdielnym postupom výroby. Oba typy sa však vyrábajú zo šťavy červených odrôd, která sa po vylisovaní prakticky nenechávajú ležať na šupkách. V kontakte so šupkou zostáva mušt len vo fáze lisovania.

Odroda

Na svete existuje niekoľko tisíc odrôd viniča, avšak na výrobu vín sa ich v dnešnej dobe používa okolo tisíc. Práve odrodovosť má najväčší vplyv na charakter a kvalitu vína, keďže odrody sa líšia rôznou chuťou, arómou, ale aj vzhľadom. Dnes existujú aj typicky slovenské odrody, ktoré boli vyšľachtené na Slovensku v priebehu mnohých desaťročí, akými sú napríklad Devín, Nitra, Hron, Dunaj, Rimava, Torysa, atď...

Odrodové víno alebo Cuvée

Rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami spočíva v pomere odrôd vo fľaši. Zatiaľ čo odrodové vína sú charakteristické tým, že sú vyrobené len z jednej odrody, tak vína nazývané Cuvée sú zmesou vín viacerých odrôd. Je zaujímavé, že napríklad vo Francúzsku patrí väčšina vín do kategórie Cuvée, keďže odrodové vína nie sú v tejto vinárskej veľmoci až tak žiadané. V krajinách nového sveta a v zbytku Európy však odrodové vína prevažujú. 

Tiché, perlivé a šumivé víno

Delenie na tiché, perlivé a šumivé vína vyplýva z pretlaku CO2 vo fľaši. Tiché vína sú také, v ktorých pri 20°C pretlak oxidu uhličitého nepresahuje 50 kPa. Na rozdiel od vín tichých majú perlivé vína pretlak CO medzi 50 až 250 kPa. V šumivých vínach dosahuje pretlak ešte väčšie hodnoty, keďže víno tohto typu podstupuje sekundárnu fermentáciu.

Ročník

Označuje rok zberu hrozna, z ktorého bolo víno vyrobené. Preto každý rok prichádza na trh víno z roku predchádzajúceho (napr. v júni 2010 sme uviedli na trh víno ročníku 2009). Jedinou výnimkou je tzv. Mladé víno (na Morave nazývané Svatomartinské, vo Francúzsku známe ako Beaujolais nouveau), ktoré je povolené vyrábať len z niektorých odrôd, a ktoré sa na trh smie uvádzať prvý novembrový pondelok roku zberu hrozna.

Typ vína a prívlastok

Podľa kvality hrozna, presnejšie podľa obsahu cukru v hrozne pri zbere, sa vína delia do niekoľkých kategorií. Obecne sa dá povedať, že čím vyšší obsah cukru v hrozne, tým kvalitnejšie víno z neho možno vyrobiť. Táto poučka však neplatí vždy. Kvalitu vína ovplyvňuje i rada ďalších faktorov ako je obsah kyselín, bezcukornatý extrakt a podobne.

Kategórie vín sú následujúce:

Zvyškový cukor vo víne

Rozdelenie vín na suché, polosuché, polosladké a sladké závisí od obsahu zvyškového cukru vo víne.

Presné rozdelenie je nasledovné

Analytika

Základné zložky vína sú etanol, cukry a kyseliny. Alkohol má vo víne formu hlavne etanolu. Čo sa týka cukrov, tak tie sa vyskytujú hlavne v dvoch typoch – glukóza (hroznový cukor) a fruktóza (ovocný cukor). Na začiatku zrenia hrozna prevažuje glukóza, postupne však dochádza k vyrovnávaniu množstva oboch cukrov. Mimo glukózy a fruktózy sa vo víne nachádza aj sacharóza (repný cukor), ktorá sa však vyskytuje v zanedbateľných množstvách. Ďaľšou významnou zložkou vína sú organické kyseliny. Kyseliny získavajú podobu hlavne kyseliny vínne, kyseliny jablčnej a kyseliny octovej. Dôležité je tiež spomenúť fenolové látky, ktoré majú veľký vplyv na arómu, chuť a celkový charakter vína. Z fenolových látok sú obzvlášť dôležité triesloviny, ktoré hlavne modrým odrodám dodávajú ich typický charakter.

Vinohradnícka oblasť

Oblasť dáva každému vínu svoju charakteristickú chuť, pričom na Slovensku rozoznávame 6 vinohradníckych oblastí:

  1. Malokarpatská vinohradnícka oblasť
  2. Nitrianska vinohradnícka oblasť
  3. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť
  4. Stredoslovenská vinohradnícka oblasť
  5. Východoslovenská vinohradnícka oblasť
  6. Tokajská vinohradnícka oblasť

Také faktory, ako sú pôda, poloha alebo podnebie vinohradu vytvárajú špecifickú terroir, ktorá veľmi silne ovplyvňuje rast viniča a kvalitu hrozna. Víno Nitra produkuje vína z Malokarpatskej, Nitrianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti.