Skok na obsah stránky, Hlavná stránka webu, Mapa webu

Nové označovanie vín na slovenskom trhu

26. 1. 2010 / O víne

Od septembra minulého roku platí na Slovensku nový zákon o vinohradníctve a vinárstve a s ním aj nový spôsob označovania vín. Pri pohľade do regálov obchodov s vínom sa toho až tak moc nezmenilo a dá sa preto dôvodne predpokladať, že väčšina zákazníkov si zmenu ani nevšimla. Napriek tomu môže byť užitočné tieto zmeny poznať a zapamätať si aspoň to, čo vám umožní vyhnúť sa nepríjemnému prekvapeniu po otvorení fľaše.

Aj keď si starší ľudia ešte pamätajú delenie na „áčkové“ a béčkové“ odrody hrozna, základné rozdelenie kvalitatívnych tried priniesol až vinársky zákon v deväťdesiatych rokoch, ktorý rozoznával tri kvalitatívne skupiny vín:

1.       Stolové víno

2.       Akostné víno

3.       Akostné víno s prívlastkom

Základná, najnižšia kategória vín, označených ako stolové, musela spĺňať minimálne akostné štandardy a nesmela byť označená názvom odrody, miestom pôvodu ani ročníkom zberu. Toto víno prichádzalo do obchodov najčastejšie v litrových fľašiach označených poetickými ale nič nehovoriacimi menami. Boli to rôzne poklady, výbery, čará – podľa fantázie marketingových oddelení výrobcov.

Kategória akostných vín sa vyznačovala vyššími nárokmi na kvalitu hrozna – cukornatosť musela dosiahnuť min. 16°NM a víno pred uvedením do predaja muselo prejsť zatriedením v odbornej štátnej komisií. Tieto vína sa najčastejšie predávali pod názvom odrody z ktorej boli vyrobené – Rizling rýnsky, Frankovka modrá atd.  V menšej miere sa na trh uvádzalo akostné víno pod určitým špecifickým obchodným názvom, ako víno značkové.

Najvyššiu triedu predstavovali akostné vína s prívlastkom. Používaných prívlastkov je 8  - kabinetné, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber, cibébový výber, ľadové víno, slamové víno. Použitý prívlastok označoval cukornatosť použitého muštu , u najnižšieho kabinetného to bolo minimálne 19°NM, vína s prívlastkom sa zásadne nesmú dosládzať repným cukrom. Prívlastok ďalej označoval aj prísnejšie pravidlá pre výber použitej suroviny alebo špecifickú výrobnú metódu. Prívlastkové vína museli byť povinne označené miestom pôvodu hrozna.

V roku 2009 došlo na základe rozhodnutia orgánov EÚ k zmene, ktorá vo všetkých členských štátoch EÚ plošne zaviedla systém označovania, známy ako francúzsky, alebo románsky. Tento prednostne vychádza z miesta pôvodu hrozna a rozdeľuje vína opäť do troch kategórií,  ale na inom základe:

1.       Víno bez označenia pôvodu

2.       Víno s chráneným zemepisným označením

3.       Víno s chráneným označením pôvodu

Ako je zrejmé už z názvov, nové označenie má zdôrazniť charakter vína daný špecifickým miestom pôvodu, ktorým môže byť aj väčší zemepisný útvar, v našom prípade celé Slovensko ako jeden vinohradnícky región, ale aj konkrétna vinica. Na označenie pôvodu sa viaže takzvaná špecifikácia, súhrn podmienok, ktoré musí víno spĺňať z hľadiska kvality , aby mohlo niesť takéto označenie.

Zákon ponechal v užívaní tzv. tradičné pojmy. Na slovenských etiketách sa preto i naďalej môžeme stretnúť so slovami akostné, aj s jednotlivými prívlastkami. Tradičné pojmy by sa však mali používať len v spojitosti s vínom s chráneným označením. Systém označovania sa tak nestal jednoduchším ako bol pôvodný zámer reformy, ale zvlášť u nás na Slovensku má prvky obidvoch. Toho pôvodného i toho nového čo môže byť pre laika trochu zložité.

Čo je teda dôležité o označovaní vedieť čo by sme si mali na etikete všimnúť? Ak sa neuspokojíme s vínom najnižšej kvality, tak nám už nestačí spoľahnúť sa na to že ak je na etikete názov odrody a ročníka znamená to automaticky, že víno prešlo zatriedením a garantuje určitý stupeň akosti. Vína bez označenia pôvodu môžu byť pomenované ľubovoľne a vo fľaši s názvom vašej obľúbenej odrody môže byť aj bezcenné a zlé víno. Pri nákupe slovenských vín je dobré sa spoľahnúť na prítomnosť chránených tradičných názvov akostné víno a víno s prívlastkom , alebo na to keď je na etikete jednoznačne uvedené, že ide o víno s chráneným označením pôvodu – z jednej so šiestich slovenských vinohradníckych oblastí. Pri nákupe vína zahraničného sa oplatí skontrolovať či etiketa obsahuje názov, alebo skratku chráneného pôvodu – vo francúzštine AOC , v taliančine DOC, prípadne DOCG, v Rakúsku DAC, nemecké vína vyššej kvality používajú podobné označenie prívlastkami ako naše.

Väčším problémom sú vína  z tzv. Nového sveta , z Austrálie , Chile, Južnej Afriky , Nového Zélandu. Pravidlá pre označovanie vín sú v týchto  krajinách podstatne voľnejšie a  záväznú informáciu o kvalite získate z etikety len ťažko. Tu pomôže iba osobná skúsenosť – pamätať si značky a výrobcov, ktorí vás nadchli alebo sklamali.

Táto rada sa však zíde aj u nás, kde je označovanie stupňov kvality vína na etiketách povinné a prísnejšie.

Autor: JUDr. Igor Mancel - Konateľ Víno Nitra a predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska

Späť na stránku o víne