Skok na obsah stránky, Hlavná stránka webu, Mapa webu

Víno Nitra

Obsah stránky je určený pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem,
že mám viac ako 18 rokov

Nové označovanie vín na slovenskom trhu

26. 1. 2010 / O víne

Od septembra minulého roku platí na Slovensku nový zákon o vinohradníctve a vinárstve a s ním aj nový spôsob označovania vín. Pri pohľade do regálov obchodov s vínom sa toho až tak moc nezmenilo a dá sa preto dôvodne predpokladať, že väčšina zákazníkov si zmenu ani nevšimla. Napriek tomu môže byť užitočné tieto zmeny poznať a zapamätať si aspoň to, čo vám umožní vyhnúť sa nepríjemnému prekvapeniu po otvorení fľaše.

Aj keď si starší ľudia ešte pamätajú delenie na „áčkové“ a béčkové“ odrody hrozna, základné rozdelenie kvalitatívnych tried priniesol až vinársky zákon v deväťdesiatych rokoch, ktorý rozoznával tri kvalitatívne skupiny vín:

1.       Stolové víno

2.       Akostné víno

3.       Akostné víno s prívlastkom

Základná, najnižšia kategória vín, označených ako stolové, musela spĺňať minimálne akostné štandardy a nesmela byť označená názvom odrody, miestom pôvodu ani ročníkom zberu. Toto víno prichádzalo do obchodov najčastejšie v litrových fľašiach označených poetickými ale nič nehovoriacimi menami. Boli to rôzne poklady, výbery, čará – podľa fantázie marketingových oddelení výrobcov.

Kategória akostných vín sa vyznačovala vyššími nárokmi na kvalitu hrozna – cukornatosť musela dosiahnuť min. 16°NM a víno pred uvedením do predaja muselo prejsť zatriedením v odbornej štátnej komisií. Tieto vína sa najčastejšie predávali pod názvom odrody z ktorej boli vyrobené – Rizling rýnsky, Frankovka modrá atd.  V menšej miere sa na trh uvádzalo akostné víno pod určitým špecifickým obchodným názvom, ako víno značkové.

Najvyššiu triedu predstavovali akostné vína s prívlastkom. Používaných prívlastkov je 8  - kabinetné, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber, cibébový výber, ľadové víno, slamové víno. Použitý prívlastok označoval cukornatosť použitého muštu , u najnižšieho kabinetného to bolo minimálne 19°NM, vína s prívlastkom sa zásadne nesmú dosládzať repným cukrom. Prívlastok ďalej označoval aj prísnejšie pravidlá pre výber použitej suroviny alebo špecifickú výrobnú metódu. Prívlastkové vína museli byť povinne označené miestom pôvodu hrozna.

V roku 2009 došlo na základe rozhodnutia orgánov EÚ k zmene, ktorá vo všetkých členských štátoch EÚ plošne zaviedla systém označovania, známy ako francúzsky, alebo románsky. Tento prednostne vychádza z miesta pôvodu hrozna a rozdeľuje vína opäť do troch kategórií,  ale na inom základe:

1.       Víno bez označenia pôvodu

2.       Víno s chráneným zemepisným označením

3.       Víno s chráneným označením pôvodu

Ako je zrejmé už z názvov, nové označenie má zdôrazniť charakter vína daný špecifickým miestom pôvodu, ktorým môže byť aj väčší zemepisný útvar, v našom prípade celé Slovensko ako jeden vinohradnícky región, ale aj konkrétna vinica. Na označenie pôvodu sa viaže takzvaná špecifikácia, súhrn podmienok, ktoré musí víno spĺňať z hľadiska kvality , aby mohlo niesť takéto označenie.

Zákon ponechal v užívaní tzv. tradičné pojmy. Na slovenských etiketách sa preto i naďalej môžeme stretnúť so slovami akostné, aj s jednotlivými prívlastkami. Tradičné pojmy by sa však mali používať len v spojitosti s vínom s chráneným označením. Systém označovania sa tak nestal jednoduchším ako bol pôvodný zámer reformy, ale zvlášť u nás na Slovensku má prvky obidvoch. Toho pôvodného i toho nového čo môže byť pre laika trochu zložité.

Čo je teda dôležité o označovaní vedieť čo by sme si mali na etikete všimnúť? Ak sa neuspokojíme s vínom najnižšej kvality, tak nám už nestačí spoľahnúť sa na to že ak je na etikete názov odrody a ročníka znamená to automaticky, že víno prešlo zatriedením a garantuje určitý stupeň akosti. Vína bez označenia pôvodu môžu byť pomenované ľubovoľne a vo fľaši s názvom vašej obľúbenej odrody môže byť aj bezcenné a zlé víno. Pri nákupe slovenských vín je dobré sa spoľahnúť na prítomnosť chránených tradičných názvov akostné víno a víno s prívlastkom , alebo na to keď je na etikete jednoznačne uvedené, že ide o víno s chráneným označením pôvodu – z jednej so šiestich slovenských vinohradníckych oblastí. Pri nákupe vína zahraničného sa oplatí skontrolovať či etiketa obsahuje názov, alebo skratku chráneného pôvodu – vo francúzštine AOC , v taliančine DOC, prípadne DOCG, v Rakúsku DAC, nemecké vína vyššej kvality používajú podobné označenie prívlastkami ako naše.

Väčším problémom sú vína  z tzv. Nového sveta , z Austrálie , Chile, Južnej Afriky , Nového Zélandu. Pravidlá pre označovanie vín sú v týchto  krajinách podstatne voľnejšie a  záväznú informáciu o kvalite získate z etikety len ťažko. Tu pomôže iba osobná skúsenosť – pamätať si značky a výrobcov, ktorí vás nadchli alebo sklamali.

Táto rada sa však zíde aj u nás, kde je označovanie stupňov kvality vína na etiketách povinné a prísnejšie.

Autor: JUDr. Igor Mancel - Konateľ Víno Nitra a predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska

Späť na stránku o víne