Skok na obsah stránky, Hlavná stránka webu, Mapa webu

Víno Nitra

Obsah stránky je určený pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem,
že mám viac ako 18 rokov

Kvalita vína sa rodí vo vinici

16. 4. 2010 / O víne

Rozhovor o vinohradníctve, viniciach, Morave, Slovensku a víne s Ing. Jiřím Vdolečkom, ktorý pôsobí v spoločnosti Chateau Modra, a.s., vo funkcii riaditeľa pre vinohrady. Chateau Modra je najväčším výrobcom hrozna na Slovensku, keďže obhospodaruje viac než 700 hektárov slovenských viníc a má tak možnosť využívať vlastné hrozno pri výrobe svojich vín. Časť produkcie Chateau Modra si preto spoločnosť ponecháva a časť produkcie poskytuje sesterskej spoločnosti Víno Nitra.

Ako si sa dostal k vinohradníctvu?

K tomu oboru som pričuchol na vysokej škole v Lednici, kde som takmer denne prichádzal do styku s vinicami a vínom. Vybral som si však prácu vo viniciach, keďže si myslím, že tam vznikajú všetky potrebné hodnoty a aspekty dobrého vína.

V čom je základný rozdiel medzi vinohradníkom a vinárom? Väčšine ľudí tento pojem totiž splýva.

V dnešnej dobe sa pod pojmom vinohradník chápe človek, ktorý organizuje práce vo vinici, dohliada na dodržovanie podmienok šetrnej integrovanej produkcie a rozhoduje o dobe zberu hrozna. Oproti tomu sa vinár zaoberá výrobou vína, či už intenzitou lisovania, dobou odkaľovania, termínom stáčania a filtrácie, proste školením vína.

V minulosti to bolo trochu inak. Slovo vinohradník sa takmer nepoužívalo, vždy šlo len o vinárov, ktorí boli prenajímaní aj mestom alebo nejakou organizácou a to spravidla na jednu sezónu. Mali na starosti všetky práce vo vinicia a boli v obciach značne vážení. Bohužial dnes toto už neplatí.

Pôvodom si z Moravy. Je Morava v niečom iná, než Slovensko?

Morava je mojím domovom a som na ňu hrdý. Mám rád prechádzky po Pálave, tak ako aj polliter dobrého načapovaného piva zo Sliezska. Rád spomínam na cyklovýlety po znojemských náučných trasách. Určitý rozdiel vidím v histórii a tým, ako sa ju snažia na Morave „predať“. Veľmi sa dbá na akcie spojené s vínom, pričom už nejde len o klasické vinobranie, ale aj krst mladých vín, rôzne otvorené pivnice, slávnosti vína, zabíjačky spojené s ochutnávkou vína a mnohé ďalšie akcie, v neposlednej rade propagácia svatomartinských vín. Tak tomu bohužiaľ na Slovensku nie je. Miestne vína nie sú v žiadnom prípade horšie než moravské. Sú iné, osobité a špecifické, čo môže byť ich devízou v budúcnosti.

Na starosti máš viac než 780 hektárov viníc v troch vinohradníckych oblastiach. Dá sa to všetko stíhať?

To je pravda. Mám však okolo seba šikovných vinohradníkov, ktorí sú moji kolegovia a ktorých si za ich prácu vážim. Snažím sa ich čo najviac navštevovať, niekedy aj neplánovane a konzultovať s nimi problémy rastu, spŕchavania, krupobitia, či tlaku infekcií priamo vo vinici.

Vidíš nejaké väčšie rozdiely medzi našimu vinohradníckymi oblasťami?

To je pre mňa veľmi ťažká otázka vzhľadom k tomu, že som bol osobne len v troch oblastiach a preto by som nerád toto nejako hodnotil. Môžem snaď len vypichnúť nádherné lokality okolo Strekova. To je pre mňa niečo skutočne nádherné, trochu mi to pripomína okolie Velkých Bílovic. Je to nádherný unikát. Všimol som si, že na poslednej malokarpatskej vínnej ceste malo množstvo vinárov pôvod hrozna práve odtiaľ. Nemôžem tiež vynechať Modru a Pezinok, keďže tamojší Veltlín a Silván je proste unikátny.

 Sám žiješ v Modre. Je v Modre stále citiť stáročné tradície pestovania viniča a výroby vína?

Určite áno. Myslím si, že Modra stále vínom a vinohradmi žije. Mrzí ma však len jedna vec a to keď prechádzam okolie Modry, tak neustále narážam na opustené, zbedačené vinice, ktorých mi je ľúto. Chápem, že mnohí ľudia čakajú, že sa tieto pozemky premenia na stavebné parcely a že sú lukratívne k predaju, ale určite to nepomáha celkovému chápaniu Modry.

Tak ako aj na Morave, tak aj v Modre zanechali silnú stopu nemeckí usadlíci. Poznáš nejaké tradičné názvy modranských honov nemeckého pôvodu?

 Áno. Napríklad Firigle alebo Grefty.

Ako hodnotíš rok 2009 z pohľadu vinohradníka? Bol v niečom výnimočný?

Tento rok začal veľmi rýchlym rosením révy. Kere sa pomerne rýchlo prebudili a dostali sa do kvetu. V tom momente však prišli chladné periódy s dažďami, čo u mnohých odrôd zapríčinilo spŕchavanie hrozienok. To znamená, že sa strapec nevyvinul celý, mnoho jednotlivých bobuliek zaniklo a tým sa aj znížili výnosové priemery. Našťastie v priebehu leta boli značné zrážky a absolútne krásna jeseň, ktorá dovolila hroznu vyzrieť do vyšších cukornatostí a zanechať aj vyššie kyselinky. Podarilo sa nám úspešne zozbierať aj ľadové hrozno. Celkovo si však myslím, že tento rok bol veľmi dobrý hlavne pre červené vína.

Na záver prostá otázka. Aké je tvoje obľúbené víno? Máš radšej sladšie alebo suchšie vína?

To zasa nie je taká prostá otázka, ako sa zdá. Zo začiatku som mal radšej skôr vína červené, bielym som nerozumel a zdali sa mi fádne, mnohokrát trpké a nesympatické. Avšak pred pár rokmi sa situácia zmenila a začal som podliehať kúzlu suchých bielych vín, pričom ma začala unavovať aromatika Pálavy, Tramínu, či Muškátu a začal som vyhľadávať Silvány, Neuburgy, či Vlašáky. V poslednej dobe sa musím priznať, že dovŕšujem prvý cyklus, pričom mi veľmi imponujú červené slovenské novošľachtence, akými sú Nitra, či Hron. Dúfam, že týchto kôl prežijem vo svojom živote dosť.

Zhováral sa Karol Šebo.

Späť na stránku o víne